Povinné označovanie AI obsahu: čo musia SZČO a malé firmy robiť od augusta 2026?

Kedy a na koho sa táto povinnosť vzťahuje?

Od 2. augusta 2026 sa začali uplatňovať pravidlá transparentnosti podľa článku 50 nariadenia EÚ 2024/1689 o umelej inteligencii (AI Act). Podľa nich musia prevádzkovatelia, ktorí vo svojej činnosti využívajú obsah vytvorený umelou inteligenciou, označovať vybraný obsah generovaný alebo upravený umelou inteligenciou. V praxi ide hlavne o tzv. deep fakes v podobe obrázkov, zvuku alebo videa. Osobitné pravidlo platí pre texty zamerané na témy verejného záujmu.

AI Act sa tak týka nielen veľkých technologických firiem, ale aj bežných používateľov, ktorí využívajú umelú inteligenciu vo svojom podnikaní. Čisto súkromné, resp. neprofesionálne použitie (napr. obrázok na rodinný profil na sociálnej sieti) je z tejto povinnosti vyňaté. 

Čo presne musíte označiť?

Musíte označiť každý obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový obsah vytvorený alebo upravený pomocou umelej inteligencie, ktorý spĺňa charakteristiku tzv. deep fake.

Obsah je v AI Act definovaný ako "... obrazový obsah, audioobsah alebo videoobsah vytvorený alebo zmanipulovaný pomocou AI, ktorý sa podobá na existujúce osoby, objekty, miesta, subjekty alebo udalosti a osobe by sa falošne javil ako autentický alebo pravdivý;"

Ak by ste teda pomocou umelej inteligencie vytvorili fotorealistický banner alebo vizuál verne napodobňujúci skutočnú fotografiu, podľa usmernení Európskej komisie z júla 2026 ide o deep fake a je potrebné riadne ho označiť (a to aj vtedy, ak nezobrazuje žiadnu konkrétnu skutočnú osobu ani miesto).

To isté pravidlo platí aj pre úpravy existujúcich fotografií pomocou umelej inteligencie, ak výsledok vyzerá ako autentická fotografia. Naopak, v prípade štylizovaných ilustrácií, kresieb, komiksovej grafiky a ďalšieho zjavne nereálneho obsahu toto pravidlo neplatí a nie je potrebné ho označovať. 

Osobitné pravidlo platí pre generované texty alebo texty upravené umelou inteligenciou, ktoré sú zverejnené a zamerané na témy verejného záujmu – napríklad správy, politika alebo zdravie. Aj tie musíte označiť, ak text pred zverejnením neprešiel ľudskou redakčnou kontrolou a za jeho zverejnenie nesie zodpovednosť konkrétna osoba alebo redakcia – v takom prípade označenie nie je potrebné.

Príklad z praxe: Kaderníctvo si nechá umelou inteligenciou vygenerovať ilustračnú fotografiu plného salónu, ktorú následne použije v propagačných materiáloch a na sociálnych sieťach. Fotografia vyzerá ako skutočný záber z prevádzky a možno ju považovať za reálnu. Preto ju treba označiť ako výstup umelej inteligencie, hoci sa takáto scéna nikdy neodohrala.

Ako má označenie vyzerať?

Označenie musí byť jasné a viditeľné hneď pri prvom kontakte s obsahom – prostredníctvom ikony, popisu alebo v prípade zvuku prostredníctvom počuteľného upozornenia. Nariadenie nepredpisuje konkrétnu grafickú podobu, takže stačí aj jednoduchý popis v štýle „Tento obsah bol vytvorený a/alebo upravený pomocou umelej inteligencie.“

Povinnosť označovať obsah vytvorený umelou inteligenciou majú aj poskytovatelia nástrojov umelej inteligencie, ktorí musia obsah vybaviť strojovo čitateľnou stopou, napríklad vodoznakom alebo metadátami podľa štandardu C2PA. Ako bežní používatelia sa touto časťou nemusíte zaoberať; stačí vám už uvedené viditeľné označenie.  

Ale pozor – prítomnosť vodoznaku od výrobcu vás nezbavuje povinnosti označenia. Podľa Nariadenia o umelej inteligencii (AI Act) totiž musí byť označenie viditeľné aj bez potreby špeciálnych nástrojov. Neviditeľné značenie od poskytovateľa (ako SynthID či metadáta) vašu povinnosť nenahrádzajú a na malé logo (napríklad vodoznak Nano Banana) v rohu sa nedá spoliehať – nemusí byť dostatočne zreteľné a pri prípadnom oreze jednoducho zmizne.

Aké sankcie hrozia za porušenie pravidiel?

Sankcie v tomto prípade rozhodne nie sú malé. Za porušenie pravidiel nariadenia o umelej inteligencii (AI Act) totiž hrozí pokuta vo výške až 15 mil. € alebo 3 % obratu; pri malých a stredných podnikoch podľa toho, ktorá suma je nižšia. Slovenský zákon o štátnej správe v oblasti umelej inteligencie schválila vláda v auguste 2026 a smeruje do NR SR; určí orgány dohľadu a sankcie. To však nemení nič na platnosti samotných pravidiel.

Komu vlastne patrí obrázok vygenerovaný umelou inteligenciou?

V súvislosti s obsahom vytvoreným AI vzniká otázka, kto je jeho autorom. Podľa Autorského zákona (č. 185/2015 Z. z.) môže byť autorom len fyzická osoba, ktorá dielo skutočne vytvorila. Túto podmienku umelá inteligencia logicky nemôže splniť, výstupy generované čisto umelou inteligenciou teda nemajú autora a nie je možné uplatňovať si na ne autorské práva. 

V prípade úprav výstupu autorom zadania sa situácia posudzuje individuálne. Závisí to totiž najmä od tvorivého prínosu autora zadania, pričom sa rozlišuje medzi jednoduchým napísaním pokynu a rozsiahlymi úpravami výstupu vlastnými silami. 

Tip: Prečítajte si článok Základy autorského práva pre podnikateľov.

Čo môžete urobiť hneď teraz?

Tento článok slúži výhradne na informačné účely a nenahradza individuálne právne poradenstvo. Za účelom konkrétnej právnej pomoci vždy kontaktujte advokáta.